Krst

Krst znamená:

po latinsky baptismus – podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje.

po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. („Ponorenie“ do vody symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako nové stvorenie“.) (KKC 1214).

Krst je:

  • prvá a hlavná sviatosť na odpustenie hriechov: zjednocuje nás s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych a naše ospravodlivenie, aby sme „žili novým životom“, a dáva nám Ducha Svätého. (KKC 985 a 977) Základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní: „A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“ (KKC 1213)
  • spoločenstvo s Kristovou smrťou. (KKC 1220)
  • kúpeľom, ktorý očisťuje, posväcuje a ospravodlivuje, je teda kúpeľom vody, v ktorom „neporušiteľné semeno“ Božieho slova spôsobuje svoj oživujúci účinok. Svätý Augustín o krste hovorí: „Slovo sa pridáva k [hmotnému] prvku a vzniká sviatosť.“ (KKC 1227 a 1228)
  • je sviatosťou viery – je sviatostnou bránou do života viery. (KKC 1253 a 1236)
  • prameňom nového života v Kristovi, z ktorého vyviera celý kresťanský život. (KKC 1254)
  • je nevyhnutne potrebný na spásu. Preto prikázal svojim učeníkom, aby ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst. Preto sa chráni, aby nezanedbala poslanie, ktoré dostala od Pána, čiže postarať sa, aby boli „znovuzrodení z vody a z Ducha“ všetci, ktorí môžu byť pokrstení. Boh zviazal spásu so sviatosťou krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami. (KKC 1257)
  • je základom spoločenstva všetkých kresťanov, aj tých, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou: „Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou… V krste sú ospravodlivení vierou, včlenení do Krista, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.“ „Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli jeho prostredníctvom znovuzrodení.“ (KKC 1271)
  • je narodením pre nový život v Kristovi. Podľa Pánovej vôle je nevyhnutne potrebný na spásu ako sama Cirkev, do ktorej krst vovádza. (KKC 1277)
  • Matéria: Voda. Polieva sa hlava krstenca, voda musí tiecť
  • Forma: M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého
  • Vysluhovateľ: Diakon, kňaz, biskup. Pri mimoriadnom vysluhovaní sviatosti krstu - ktokoľvek s úmyslom krstiť
  • Prijímateľ: Živý, ešte nepokrstený človek
Slávenie sviatosti v našej farnosti

Krstní rodičia

Úloha krstných rodičov:

  • Dbať o duchovné dobro dieťaťa a sprevádzať ho na ceste viery
  • Dbať o katolícku výchovu, aby dieťa dospelo k samostatnému vyznávaniu viery
  • Sprevádza a pomáha na ceste iniciácie a je pre pokrsteného oporou

Aké podmienky musia spĺňať krstní rodičia?

  • musí sa jednať o muža a ženu (nemôžu byť dvaja krstní otcovia, alebo dve krstné mamy) – avšak krstný rodič môže byť aj len jeden.
  • Musí byť kresťan katolík a mať všetky iniciačné sviatosti (krst, prijímanie a birmovanie).
  • Nesmie sa naň vzťahovať exkomunikácia, ani žiadny cirkevný trest.
  • Nesmie to byť rozvedená osoba, alebo človek žijúci v konkubináte, či inom trvalom hriechu.
  • Musí mať aspoň 16 rokov.
  • Nesmie to byť ani otec, ani matka dieťaťa.
  • Musí viesť život primeraný viere.
  • Ak tieto podmienky spĺňa len jeden z krstných rodičov, ten druhý je vedený len ako SVEDOK KRSTU!

Kto môže prijať krst?

Krst je schopný prijať každý človek a iba ešte nepokrstený človek.“ (KKC 1246)

Katechumenát (príprava na krst) má v tomto prípade dôležité miesto. Keďže je uvádzaním do viery a do kresťanského života, má pripraviť na prijatie Božieho daru v krste, birmovaní a Eucharistii. (KKC 1247)

Katechumenát alebo formácia katechumenov má za cieľ umožniť im, aby ako odpoveď na Božiu iniciatívu a v spojení s určitým cirkevným spoločenstvom priviedli k zrelosti svoje obrátenie a svoju vieru. Ide o formáciu celého kresťanského života, ktorou „sa učeníci spájajú s Kristom, svojím Učiteľom. Preto treba katechumenov náležite zasväcovať do tajomstva spásy a do mravného života podľa evanjelia a posvätnými obradmi, ktoré sa majú sláviť postupne, treba ich uvádzať do života viery, liturgie a lásky Božieho ľudu.“ (KKC 1248)

Katechumeni „sú už spojení s Cirkvou, už patria do Kristovej rodiny a nezriedka už žijú životom viery, nádeje a lásky“. „Matka Cirkev ich už ako svojich zahŕňa láskou a starostlivosťou.“ (KKC 1249)

Keďže sa deti rodia s padlou a dedičným hriechom poškvrnenou ľudskou prirodzenosťou, aj ony potrebujú znovuzrodenie v krste, aby boli vyslobodené z moci tmy a prenesené do kráľovstva slobody Božích detí, ku ktorej sú povolaní všetci ľudia. Krst detí zvlášť ukazuje, že milosť spásy je úplne nezaslúžený dar. Cirkev a rodičia by teda pripravili dieťa o neoceniteľnú milosť stať sa Božím dieťaťom, keby mu krátko po narodení neudelili krst. (KKC 1250)

Kresťanskí rodičia majú uznať, že táto prax zodpovedá aj ich úlohe starať sa o život, ktorý im zveril Boh. (KKC 1251)

Toto je dôvod, prečo sa od rodičov dieťaťa vyžaduje usporiadaný manželský zväzok. Keďže dieťa nie je schopné spoznať katolícku vieru pred krstom, povinnosť rodičov je zabezpečiť im kresťanskú výchovu po krste. To sa však nedá očakávať od rodičov, ktorí sami túto vieru nežijú a preto sa dieťe berie ako nespĺňajúce podmienku: Veriť to, čo verí katolícka Cirkev – a preto je v týchto prípadoch nutné počkať, kým dieťa nebude väčšie a schopné rozlišovať, aby absolvovalo riadny katechumenát a potom bude pokrstené.

Cirkev nebráni nikomu prijať krst, len ho v určitých prípadoch odďaľuje, kým ten človek nebude schopný splniť všetky tri podmienky a prijať krst.

Krst je sviatosťou viery. Viera si však vyžaduje spoločenstvo veriacich. Jednotliví veriaci môžu veriť iba vo viere Cirkvi. Viera, ktorá sa vyžaduje na krst, nie je viera dokonalá a zrelá, ale je začiatkom, ktorý sa má rozvíjať. Katechumen alebo jeho krstný rodič dostáva otázku: „Čo si žiadaš od Božej Cirkvi?“ A odpovedá: „Vieru!“ (KKC 1253)

U všetkých pokrstených, u detí i dospelých, má viera po krste rásť. Preto Cirkev každý rok na Veľkonočnú vigíliu slávi obnovenie krstných sľubov. Príprava na krst privádza iba na prah nového života. krst je prameňom nového života v Kristovi, z ktorého vyviera celý kresťanský život. (KKC 1254)

Účinky Sviatosti krstu

1. Odpúšťa dedičný hriech (u starších i všetky časné hriechy):

Krst tým, že dáva život v Kristovej milosti, zotiera dedičný hriech a obracia človeka k Bohu. Ale následky tohto hriechu pre oslabenú a na zlé náchylnú prirodzenosť ostávajú v človekovi a vyzývajú ho do duchovného boja. (KKC 405)

Krst udeľuje tomu, kto ho prijíma, milosť očistenia od všetkých hriechov. Ale pokrstený musí naďalej bojovať proti žiadostivosti tela a nezriadeným túžbam. S Božou milosťou dosiahne víťazstvo:

  • prostredníctvom čnosti a daru čistoty, lebo čistota umožňuje milovať úprimným a nerozdeleným srdcom;
  • prostredníctvom čistého úmyslu, ktorý spočíva v zameraní na pravý cieľ človeka: pokrstený sa snaží prostým okom vo všetkom nájsť a plniť Božiu vôľu;
  • prostredníctvom čistého pohľadu, vonkajšieho i vnútorného; ovládaním citov a obrazotvornosti; odmietaním akejkoľvek záľuby v nečistých myšlienkach, ktoré pobádajú k odvráteniu sa od cesty Božích prikázaní: „Pohľad vzbudzuje vášeň u nerozumných“;
  • prostredníctvom modlitby: (KKC 2520)

 

2. Vtláča do duše nezmazateľný znak, preto je táto sviatosť NEOPAKOVATEĽNÁ:

Pokrstený, včlenený krstom do Krista, je pripodobnený Kristovi. krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy. krst, udelený raz navždy, nemožno opakovať. (KKC 1272 a 1280)

3. Sviatostne pripodobňuje kresťana Ježišovi a robí ho novým stvorením:

On ním anticipuje smrť a zmŕtvychvstanie. Kresťan má vstúpiť do tohto tajomstva pokorného zníženia sa a kajúcnosti, zostúpiť s Ježišom do vody, aby spolu s ním vystúpil, a znovu sa narodiť z vody a z Ducha, aby sa v Synovi stal Otcovým milovaným synom a žil „novým životom“. (KKC 537)

Krst nielenže očisťuje od všetkých hriechov, ale novopokrsteného robí aj „novým stvorením“ adoptívnym Božím synom, ktorý sa stal účastným na Božej prirodzenosti, Kristovým údom, Kristovým spoludedičom a chrámom Ducha Svätého. (KKC 1265)

4. Pokrstený človek sa stáva členom Cirkvi, má účasť na poslaní Cirkvi a na jej prorockom, kňazskom a kráľovskom úrade:

Stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.“ (KKC 1213)

Z krstných prameňov sa rodí jediný Boží ľud Novej zmluvy, ktorý presahuje všetky prirodzené alebo ľudské hranice národov, kultúr, rás a pohlaví: „Veď my všetci… sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. (KKC 1267)

Pokrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva“. Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní, sú „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo,aby… zvestovali slávne skutky toho, ktorý“ ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“. krst dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich. (KKC 1268)

5. Pokrstený môže pristupovať k ostatným sviatostiam:

Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. (KKC 1213)

6. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu.

Krst je narodením pre nový život v Kristovi. Podľa Pánovej vôle je nevyhnutne potrebný na spásu ako sama Cirkev, do ktorej krst vovádza. (KKC 1257 a 1277)