Eucharistia

Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu. Grécke slová eucharistein a eulogein pripomínajú židovské dobrorečenia, ktoré – najmä pri stolovaní – ohlasujú Božie diela: stvorenie, vykúpenie a posvätenie. (KKC 1328)

Pánova večera, lebo ide o Večeru, ktorú Pán slávil v predvečer svojho umučenia so svojimi učeníkmi, a o anticipovanie Baránkovej svadobnej hostiny v nebeskom Jeruzaleme.

Lámanie chleba, lebo tento obrad, príznačný pre židovské stolovanie, Ježiš použil, keď dobrorečil a rozdával chlieb v úlohe hostiteľa, najmä pri Poslednej večeri. Podľa tohto úkonu ho učeníci spoznali po jeho zmŕtvychvstaní a týmto výrazom prví kresťania označovali svoje eucharistické zhromaždenia. Dávali tým najavo, že všetci, čo jedia jediný rozlomený chlieb, Krista, vstupujú do spoločenstva s ním a tvoria v ňom jedno telo.

Eucharistické zhromaždenie (po grécky synaxis), lebo Eucharistia sa slávi v zhromaždení veriacich, ktoré je viditeľným prejavom Cirkvi. (KKC 1329)

Pamiatka (po latinsky memoriale) Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania.

Svätá obeta, lebo sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa a zahŕňa obetu Cirkvi, alebo aj obeta svätej omše, „obeta chvály“, duchovná obeta, čistá a svätá obeta, lebo završuje a prevyšuje všetky obety Starej zmluvy.

Svätá a božská liturgia, lebo celá liturgia Cirkvi má svoj stredobod a najplnšie sa prejavuje v slávení tejto sviatosti. V takom istom zmysle sa volá aj slávením svätých tajomstiev.

Najsvätejšeia sviatosť, lebo je „sviatosťou sviatostí“. Týmto pomenovaním sa označujú aj eucharistické spôsoby uchovávané vo svätostánku. (KKC 1330)

Prijímanie, po latinsky communio (spoločenstvo, spojenie), lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo.

Sväté veci (po grécky ta hagia; po latinsky sancta) – čo je pôvodný význam výrazu „spoločenstvo svätých“, o ktorom hovorí Apoštolské vyznanie viery.

Anjelský chlieb, chlieb z neba, „liek nesmrtelňosti“, viatikum (pokrm na cestu)… (KKC 1331)

Svätá omša (po latinsky Sancta Missa), pretože liturgia, v ktorej sa uskutočňuje tajomstvo spásy, sa končí poslaním veriacich (missio – „iďte…“), aby plnili Božiu vôľu vo svojom každodennom živote. (KKC 1332)

  • Matéria: Čerstvý, pšeničný a nekvasený chlieb (u nás vo forme hostie) a prirodzené víno z plodov viniča bez iných substancií
  • Forma: Konsekračné slová - On v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a dával svojim učeníkom hovoriac: "Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás". Podobne po večeri vzal kalich, znova vzdával vďaky a dal ho svojim učeníkom hovoriac "Vezmite a pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy, toto robte na moju pamiatku."
  • Vysluhovateľ: Kňaz a biskup má moc konsekrovať chlieb a víno na telo a krv Kristovu. Rozdávať Eucharistiu veriacim môže ešte diakon, akolyta a mimoriadny rozdávateľ sv. prijímania
  • Prijímateľ: Pokrstený človek, ktorý je v milosti posväcujúcej (čiže bez ťažkého hriechu) a dodržal 1 hodinu Eucharistický pôst
  • ! Nikdy nie je dovolené konsekrovať jednu matériu bez druhej a nemožno ich konsekrovať mimo svätej omše !
Slávenie sviatosti v našej farnosti

Eucharistia je

  • najvznešenejšou spomedzi sviatostí, v ktorej je prítomný, obetovaný a prijímaný samotný Kristus,náš veľkonočný Baránok , skrze ktorého Cirkev žije a rastie. Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. (KKC 1324)
  • naznačenie a uskutočnenie účasti na Božom živote a vyjadrenie jednoty Božieho ľudu, na ktorých sa zakladá Cirkev (buduje sa Kristovo telo v čase a priestore). V nej je vrchol aj činnosti, ktorou Boh v Kristovi posväcuje svet, aj kultu, ktorý ľudia preukazujú Kristovi a skrze neho Otcovi v Duchu Svätom.“ (KKC 1325) Slávením Eucharistie sa už spájame s nebeskou liturgiou. (KKC 1326)
  • pamiatka Kristovej smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
  • nepretržitá obeta kríža.
  • akcia (úkon) Krista a Cirkvi (Božieho ľudu).
  • obetou chvály na vzdávanie vďaky za dielo stvorenia. V eucharistickej obete je celé stvorenie milované Bohom (KKC 1359)
  • obetou vzdávania vďaky Otcovi, je dobrorečením ktorým Cirkev vyjadruje svoju vďačnosť Bohu za všetky jeho dobrodenia, za všetko, čo vykonal stvorením, vykúpením a posvätením. (KKC 1360)
  • sviatosťou tých, ktorí sú v plnom spoločenstve s Cirkvou. (KKC 1395)

Všetci, ktorí majú časť na slávení Eucharistie, získavajú jej plody (milosti v rôznych mierach)

Keď Cirkev slávi Eucharistiu, koná pamiatku Kristovej Veľkej noci a tá sa stáva prítomnou. (KKC 1364) – To znamená, že to nie je len spomienka, ale tá Ježišova obeta sa deje TERAZ, počas sv. omše.

Kto môže prijať Eucharistiu?

  • pokrstený človek
  • človek v stave milosti posväcujúcej (bez ťažkého hriechu)
  • užíva rozum (vie rozlíšiť obyčajný chlieb a víno od Eucharistie)
  • dodrží 1 hodinu Eucharistický pôst, s výnimkou vody a liekov. Eucharistický pôst nemusí dodržiavať kňaz, ktorý slúži druhú, alebo tretiu omšu v jeden deň, chorí a vekom pokročilí veriaci (60 a viac rokov)
  • Eucharistiu človek smie prijať dvakrát denne, pričom druhykrát musí byť na celej sv. omši, v ktorej prijíma

Úschova Eucharistie

Eucharistia sa uschováva z dôvodu vysluhovania viatika, pre prípady prijímania mimo sv. omše a pre prípady verejnej poklony (Eucharistická adorácia).

Eucharistia sa uchováva v liturgických nádobách:
Chlieb: v podobe malých hostií sa uchováva v miskách z drahého kovu (zlato, striebro), alebo vo väčšom kalichu s vrchnákom a vélom (cibórium). Veľká hostia, určená na konsekráciu v omši sa uchováva na paténe na kalichu, konsekrovaná veľká hostia sa vkladá do monštrancie. Pre podávanie Eucharistie chorým, mimo priestorov kostola, kňazi používajú kovovú nádobu na hostie, tzv. pyxidu, akolyti a mimoriadni rozdávatelia látkové puzdro, tzv. burzu.
Víno: sa pred premenením uchováva v sklenených, alebo kovových ampulkách. Pri offertoriu sa vleje do kalicha a pridá sa kvapka vody (je to symbol spojenia človeka[voda] s Bohom [víno]). Na záver sv. prijímania 

Účinky Sviatosti Eucharistie

  • Prehlbuje naše zjednotenie s Kristom. (KKC 1391)
  • Obdivuhodným spôsobom uskutočňuje v našom duchovnom živote to, čo spôsobuje hmotný pokrm v našom telesnom živote. (Zasýti, je potrebný pre “duševný život”; živí v nás život milosti.)
  • Zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste. (KKC 1392)
  • Odlučuje (očisťuje) od hriechu. (KKC 1393)
  • Posilňuje lásku. (KKC 1394)
  • Chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi. (KKC 1395)
  • Utvára Cirkev – tí, čo prijímajú Eucharistiu, sú užšie zjednotení s Kristom. Preto ich Kristus spája so všetkými veriacimi do jedného tela – Cirkvi. Prijímanie Eucharistie obnovuje, posilňuje a prehlbuje toto včlenenie do Cirkvi, ktoré sa uskutočnilo už krstom. (KKC 1396)
  • Zaväzuje voči chudobným. Aby sme v pravde prijímali Kristovo telo a jeho krv obetované za nás, musíme spoznať Krista v tých najchudobnejších, jeho bratoch. (KKC 1397)

Keď sa podľa úsudku ordinára vyskytne naliehavá potreba, katolícki vysvätení služobníci môžu udeliť sviatosti (Eucharistiu, sviatosť pokánia a pomazanie chorých) aj iným kresťanom, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, ak o ne dobrovoľne požiadajú; v takom prípade je potrebné, aby vyznávali katolícku vieru, čo sa týka týchto sviatostí, a aby mali potrebné dispozície. (kkc 1401)