Sviatosti a sväteniny - Všeobecné informácie

Sviatosti

Sviatosti sú viditeľné znaky, ktoré ustanovil Ježiš Kristus, aby do ľudských duší prinášali neviditeľnú Božiu milosť. Sviatosti môže prijať človek v stave pozemského putovania, čiže len človek fyzicky žijúci. 

Existuje 7 sviatosti:

  • Krst 
  • Birmovanie
  • Eucharistia
  • Sviatosť zmierenia (spoveď)
  • Pomazanie chorých
  • Posvätenie kňazstva
  • Manželstvo

Rozdelenie Sviatosti

Podľa dispozície prijímateľa sa delia Sviatosti na Sviatosti živých a Sviatosti mŕtvych. Myslí sa tu duchovný život, teda Sviatosti, ktoré sa prijímajú v stave hriechu a ktoré sa prijímajú v stave milosti posväcujúcej. 
Sviatosti živých: Birmovanie, Eucharistia, Pomazanie chorých, Posvätenie kňazstva, Manželstvo
Sviatosti mŕtvych: Krst, Sviatosť zmierenia

Podľa účinku sú Sviatosti Iniciačné, ktoré v človeku začínajú a zveľaďujú život milosti. Vďaka ním sa človek stáva kresťanom – získavá plnosť milosti, Uzdravujúce, uzdravujú to, čo je v človek choré na duši i na tele a Spoločenské, ktoré sú určené pre službu spoločenstva
Iniciačné: Krst, Birmovanie, Eucharistia
Uzdravujúce: Sviatosť zmierenia, Pomazanie chorých
Spoločenské: Posvätenie kňazstva, Manželstvo

Aspekty Sviatosti

Každá Sviatosť pozostáva zo 4 prvkov, ktoré sú nevyhnutné pre udelenie Sviatosti. 

  1. Matéria: zmyslovo vnímateľný materiál, ktorý sa používa pri udelení Sviatosti (napr. svätená voda, alebo vyznané hriechy)
  2. Forma: slovná formula, ktorou sa Sviatosť udeľuje (napr. M., prijmi znak daru Ducha Svätého)
  3. Vysluhovateľ: osoba, ktorá je poverená Sviatosť vyslúžiť v mene Cirkvi. Pre platnosť vyslúženej Sviatosti je dispozícia vysluhovateľa nepodstatná, lebo primárnym vysluhovateľom Sviatosti je sám Kristus, ktorý koná cez vysluhovateľa. Čiže aj ten najhriešnejší kňaz vysluhuje platne Sviatosť zmierenia
    1. Riadny vysluhovateľ: je ustanovený na vysluhovanie Sviatosti Cirkvou. Pri väčšine Sviatosti je to kňaz, pri Sviatosti birmovania biskup, pri Sviatosti manželstva samotní snúbenci, ktorí si vzájomne vysluhujú Sviatosť manželstva.
    2. Mimoriadny vysluhovateľ: nie je ustanovený Cirkvou, ale v prípade núdze môže vyslúžiť platne Sviatosť (napr. Sviatosť krstu v prípade nebezpečenstva smrti)
  4. Prijímateľ:

    Aby niekto platne prijal sviatosť, stačí mu úmysel prijať túto sviatosť. Kto však bez úmyslu, čiže úplne pasívne, alebo fingovane prijíma sviatosť, dopúšťa sa svätokrádeže.

Sväteniny

Sväteniny sú posvätné znaky, ktorými sa určitým napodobnením sviatostí naznačujú a na orodovanie Cirkvi dosahujú najmä duchovné účinky. Pripravujú ľudí na prijatie hlavného účinku sviatostí a posväcujú rozličné okolnosti života. (KKC 1667)

Sväteniny sú na rozdiel od Sviatosti ustanovizne Cirkvi, preto nemajú samé v sebe moc sprostredkovať milosť. Sú vlastne formou prosebnej modlitby. 

Cieľ svätenín je: posvätenie niektorých cirkevných služieb, niektorých životných stavov, najrozličnejších okolností kresťanského života, ako aj používania vecí, ktoré sú užitočné pre človeka.

Obsahujú vždy:
a) modlitbu,
b) ktorú často sprevádza stanovený znak (vkladanie ruky, znak kríža a pokropenie požehnanou (svätenou) vodou (pripomínajúcou krst)). (KKC 1668)

Formy svätenín

Požehnanie je oslavou Boha a prosbou o jeho dary. Kresťania sú v Kristovi požehnaní Bohom Otcom. Preto Cirkev udeľuje požehnanie, vzývajúc Ježišovo meno, pričom zvyčajne robí svätý znak Kristovho kríža. (KKC 1671)

Niektoré požehnania majú trvalý dosah, lebo ich účinok je v tom, že zasväcujú osoby Bohu a vyhradzujú predmety a miesta na liturgické účely.

  • Posvätenie kostola
  • Posvätenie liturgickej knihy, oltára, organu, …
  • Obrad prijatia do rehole
  • Posvätenie matky pred a po pôrode
  • Posvätenie veľkonočných jedál
  • Požehnanie trojkráľovej vidy

 

Keď Cirkev verejne a s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme. Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov. V jednoduchej forme sa exorcizmus vykonáva pri slávení krstu. Slávnostný, tzv. „veľký exorcizmus“ môže vykonávať len kňaz, a to s dovolením biskupa. Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. Skôr než by sa vykonal exorcizmus, je dôležité presvedčiť sa, že ide o prítomnosť zlého ducha, a nie o dajakú chorobu. (KKC 1673).

Rozličné formy ľudovej zbožnosti:

  • Uctievanie relikvií
  • Púte a návštevy svätýň
  • Krížové cesty
  • Modlitba sv. ruženca
  • Modlitba litánií
  • Pobožnosti, adorácie a procesie

Tieto prejavy sú predĺžením liturgického života Cirkvi, ale ho nenahrádzajú. „Tieto pobožnosti treba s ohľadom na liturgické obdobia usporiadať tak, aby boli v súlade s posvätnou liturgiou, aby nej privádzali ľud, lebo liturgia ich svojou povahou veľmi prevyšuje.“ (KKC 1675)