Sväteniny vo farnosti

Pohreb

Kresťanský zmysel smrti sa stáva zjavným vo svetle veľkonočného tajomstva Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, v ktorom spočíva naša jediná nádej. Kresťan, ktorý umiera v Kristovi Ježišovi, sa vzdiali z tela a býva u Pána. (KKC 1681)

Kresťanský pohreb je liturgickým slávením Cirkvi. Služba Cirkvi tu má za cieľ:

  1. vyjadriť účinné spoločenstvo so zosnulým,

  2. umožniť na ňom účasť spoločenstvu zídenému na pohrebe

  3. ohlasovať mu večný život. (KKC 1684)

V našej farnosti je potrebné zahlásiť pohreb minimálne deň dopredu (najlepšie je to dohodnúť hneď po tom, ako sa rodina dohodne s pohrebnými službami). Je potrebné doniesť list o obhliadke, spíšu sa údaje o zosnulom a rodina dostane kontakt na kantora, pretože toho si rodina zabezpečuje sama.

Požehnanie adventného venca

Požehnanie adventného venca je znamením nádeje a oslavy toho, ktorý prichádza, ako to ukazujú ozdoby na venci. Štyri adventné sviece označujú počet adventných nedelí, pričom pribúdanie svetla znázorňuje blížiaci sa príchod Krista, ktorý je svetlom tohto sveta.

Roztápanie sviec poukazuje na plynutie času. Zelená farba venca vyjadruje nádej.

Ak sa obrad požehnania koná v omši, robí to kňaz, mimo omše môže aj diakon.

Po úvode a prečítaní Božieho slova nasleduje modlitba požehnania, ktorá začína zvolaniami, potom pokropenie svätenou vodou a incenzácia, prosby, Otčenáš a záverečné požehnanie.

Požehnanie adventných vencov sa v našej farnosti koná každý rok na 1. adventnú nedeľu pri všetkých sv. omšiach, aj pri večerných sv. omšiach v sobotu pred touto nedeľou.

Požehnanie koledníkov

Deti sú vyslané pri popoludňajších pobožnostiach v nedele – v jednotlivých kostoloch (vo Svite i v Podskalke). Všetky deti sa stretnú v kostole a kňaz ich rozpošle odniesť zvesť o Kristovom narodení do farnosti.

V našej farnosti koledníci DOBREJ NOVINY, zvestujú túto radosť počas Vianočných sviatkov, čiže určené dni v týždni až do slávnosti Zjavenia Pána. Rodiny, ktoré chcú prijať koledníkov sa zapíšu do zoznamu, ktorý je predtým ponúknutý.

Posvätenie príbytkov - Koleda

Posvätenie príbytkov na slávnosť Zjavenia Pána je známe od konca stredoveku. Pri posvätení sa používa voda a tymián, požehnané v tento deň. Nad dvere sa požehnanou kriedou (tiež v ten deň) píšu písmená C + M + B a pred ne a za ne prvé dve a druhé dve čísla letopočtu (napr. 20 –  C + M + B – 21).

Písmená podľa Rímskeho rituálu sú iniciály mien troch kráľov (Caspar, Melchior a Balthasar), kým podľa iných ide o počiatočné písmená troch slov prosby: Christus mansionem benedicat = Kristus nech žehná tento dom.

Tento obrad môže vykonať kňaz, alebo diakon.

V našej farnosti sa domy posväcujú počas Vianočných sviatkov, čiže určené dni v týždni až do slávnosti Zjavenia Pána. Rodiny, ktoré chcú mať posvätený príbytok sa zapíšu do zoznamu na deň, v ktorý chcú prijať túto sväteninu.

Svätoblažejské požehnanie hrdla

Požehnanie hrdla je azda najrozšírenejším požehnaním, ktoré sa spája s týmto sv. biskupom a mučeníkom, ktorý bol podľa tradície lekárom a pomáhal ľuďom pri liečení chorôb. Je uctievaný ako ochranca pri chorobe hrdla.

Požehnanie sa udeľuje individuálne, alebo spoločne podľa uváženia kňaza. Udeľuje sa po modlitbe po prijímaní a nahrádza záverečné požehnanie sv. omše. Obrad sa začne požehnaním sviec a ich pokropením svätenou vodou. Potom kňaz drží skrížené sviece pod hrdlom veriaceho a žehná ho príslušnou modlitbou, alebo vystrie pravú ruku nad veriacich, pričom drží sviece a príslušnou modlitbou ich požehná.

Koná sa to pri všetkých sv. omšiach v deň spomienky na sv. Blažeja (3.2.)

Udeľovanie popola

Obrad požehnania popola a následné udeľovanie sa vkladá do omše po evanjeliu a homílii. V našej farnosti sa požehnáva pri každej sv. omši na Popolcovú stredu. Popol sa pripravuje z olivových, alebo iných ratolestí, ktoré boli požehnané na Kvetnú nedeľu predchádzajúceho roka. Popol je symbolom pokánia – ktoré si počas pôstu začínajúceho popolcovou stredou pripomíname. Popol sa požehná príslušnou modlitbou a pokropením svätenou vodou. Potom kňazi, prípadne diakoni ním značia veriacich na čele a vravia jednu z dvoch formúl:

  1. ,, Kajajte sa a verte evanjeliu!” alebo

  2. ,, Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš!”

Požehnanie ratolestí

Spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema sa odpradávna koná slávnostnou procesiou, ktorou veriaci slávia túto udalosť, pričom napodobňujú zvolania a gestá hebrejských detí, ktoré vyšli v Pánovi v ústrety a nadšene volali “HOSANNA!”

V úvode kňaz požehná ratolesti modlitbou, pokropením svätenou vodou a do kostola sa vchádza v procesii. Veriaci sa zúčastnia procesie tak, že nesú palmové ratolesti alebo ratolesti iných stromov. Kňaz a posluhujúci kráčajú pred ľudom a tiež nesú ratolesti. Požehnanie ratolestí sa koná, aby sa niesli v procesii. Ratolesti uchovávané doma pripomínajú veriacim Kristovo víťazstvo, ktoré slávili procesiou.

Požehnanie ratolestí a slávnostný vstup sa v našej farnosti koná pri ranných sv. omšiach na Kvetnú nedeľu.

Požehnanie Veľkonočnoých jedál

Toto požehnanie súvisí so starou pôstnou praxou, ktorá zakazovala nielen požívanie mäsa, ale aj vajec a syra. Tieto pokrmy boli na Veľkú noc požehnávané na ich prvé domáce použitie. Požehnanie pokrmov pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma v hostine lásky – agapé. Tomuto obradu môže predsedať kňaz, alebo diakon.

Po prečítaní Božieho slova sa kňaz, alebo diakon, modlí modlitbu požehnanie nad pokrmom, potom pokrmy kropí svätenou vodou a incenzuje.

V našej farnosti sa pokrmy svätia pri krátkej pobožnosti na Veľkonočnú nedeľu ráno o 7:00 hod. V oboch kostoloch. Stačí, aby sa tam veriaci dostavili i s pokrmom, ktorý chcú požehnať. Veriaci nech pamätajú, že aj zvyšky a obaly  z jedál sú posvätené a je potrebné s nimi narábať s úctou, čiže spáliť ich v ohni, alebo zakopať do zeme. 

Požehnanie kvetov a bylín

Požehnanie bylín na túto slávnosť vzniklo v Nemecku, kde je možné doložiť príslušné obrady požehnania už v 10. stor. Už pohanský starovek poznal liečivú silu bylín, ale pripisoval ju magickým obradom pri ich zbieraní. Cirkev tento zvyk pokresťančila a vytvorila obrad požehnania bylín, aby vyzdvihla, že Boh je prameňom každej liečivej sily a na príhovor Panny Márie a svätých je možné získať uzdravenie.

Tento obrad sa koná v omši na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, dňa 15.8. po modlitbe po prijímaní. Začína spevom Magnificat.

Požehnanie devocionálií

Požehnanie rozličných náboženských predmetov:

  • kríže
  • ružence
  • sochy
  • obrazy svätých
  • medailóny
  • škapuliare
  • a iné

Vaše osobné náboženské predmety radi požehnáme na požiadanie po ktorejkoľvek sv. omši v sakristií kostola. 

Ľudová zbožnosť

V našej farnosti pravidelne fungujú rozličné modlitbové aktivity

Modlitba sv. ruženca: vždy pol hodiny pred sv. omšou, v októbri v čase začiatku sv. omše. V nedele pri prvonedeľnej pobožnosti

Krížové cesty: v pôstnom období každý piatok pred večernou sv. omšou a v nedele pri pobožnosti o 14:30

Loretánske litánie: V máji pred každou sv. omšou

Prvopiatková adorácia: Každý prvý piatok na záver sv. omše

Modlitba za Slovensko: Na záver každej sv. omše počas trvania pandémie

Fatimská sobota: Každú prvú sobotu v mesiaci pred rannou sv. omšou

Ranné chvály: Každú druhú sobotu v mesiaci vo farskom kostole o 6:30

Korunka k Božiemu milosrdenstvu: Každý utorok a piatok pred sv. omšami

Večeradlo: Každú stredu o 17:00